Je to už tretia dohoda, ktorú máme uzatvorenú s jednou z fakúlt Žilinskej univerzity, a to popri Memorande o spolupráci s celou univerzitou, ktoré som podpísal s jej rektorom. Pre mňa je to predovšetkým potvrdenie dlhodobej a veľmi dobrej spolupráce našich škôl. A tiež potvrdenie toho, že cesta, ktorou sa ako priemyslovka uberáme, má zmysel.

Máme totiž jednu veľkú výhodu. Každý študijný odbor, ktorý u nás žiaci študujú, má svoje prirodzené pokračovanie na Žilinskej univerzite. Stredná škola tak nemusí byť konečnou stanicou odborného vzdelávania. Môže byť pevným základom, z ktorého mladý človek pokračuje ďalej – a na vysokej škole už nestavia od nuly.

Počas dnešného stretnutia ma mimoriadne potešila jedna veta. Z úst pána dekana zaznelo, že naši absolventi patria medzi najlepšie pripravených študentov, ktorí prichádzajú na ich fakultu.

Pre školu azda neexistuje lepšie vysvedčenie.

Môžeme hovoriť o výsledkoch, projektoch, vybavení, modernizácii či úspechoch. Ale skutočná kvalita školy sa napokon ukáže na jej absolventoch. Na tom, čo dokážu po odchode zo školy. Či sú schopní obstáť v ďalšom štúdiu, v náročnom vysokoškolskom prostredí a neskôr v profesijnom živote.

A dnešný deň priniesol ešte jedno malé, ale pre mňa veľmi silné potvrdenie.

Keď som prechádzal chodbami moderného kampusu Žilinskej univerzity, pristavilo ma a pozdravilo viacero našich bývalých študentov. Prihlásili sa ku svojej škole, porozprávali sme sa, pokračujú ďalej. Možno je to pre niekoho iba krátke stretnutie na chodbe. Pre riaditeľa školy je to však chvíľa, ktorá má veľkú hodnotu.

Vidieť svojich absolventov tam, kam sme ich celé roky pripravovali, je odpoveďou na množstvo otázok.

Jednu z nich mi pred časom položil kolega – riaditeľ inej školy. V debate sa ma opýtal, prečo tak intenzívne podporujem spoluprácu s vysokými školami, keď podľa jeho skúsenosti mnohí študenti na vysokej škole vydržia možno jeden semester.

Na to som mal a mám jasnú odpoveď.

Naši absolventi v drvivej väčšine kvalitné vysoké školy dokončujú.

A nie je to náhoda.

Je to výsledok toho, že stredná priemyselná škola má mať ambíciu pripraviť absolventa nielen na prvé pracovné miesto, ale aj na ďalšie náročné štúdium. Má mu dať odborný základ, pracovné návyky, schopnosť premýšľať, riešiť problémy a – čo je možno najdôležitejšie – naučiť ho zvládať nároky.

Aj preto považujem za mimoriadne dôležité, že priemyslovky majú opäť v systéme vzdelávania jasné a osobitné postavenie. Potrebujeme si zachovať charakter škôl, ktoré dokážu držať vysokú odbornú úroveň a primeranú náročnosť. Pretože ak chceme, aby naši absolventi zvládali kvalitné technické a odborné vysoké školy, nemôžeme ich štyri roky pripravovať v prostredí, kde sa každá prekážka odstráni a každá požiadavka zníži.

Niekedy sa stretávame s predstavou, že dobrá škola je tá, v ktorej je všetko jednoduché. Že spokojnosť študenta dosiahneme tým, že od neho budeme žiadať menej.

Ja som presvedčený o opaku.

Škola má mladému človeku pomáhať, podporovať ho a vytvárať mu podmienky na úspech. Zároveň však musí mať odvahu od neho niečo požadovať. Náročnosť nie je nepriateľom študenta. Ak je rozumná, spravodlivá a spojená s kvalitným vyučovaním, je jeho prípravou na svet, v ktorom výsledky neprichádzajú bez úsilia.

Preto u nás nechceme znižovať latku len preto, aby sa dala ľahšie preskočiť.

Chceme našich študentov pripraviť tak, aby ju dokázali preskočiť sami.

Dnešný podpis dohody je preto pre mňa oveľa viac než formálnym aktom medzi dvoma vzdelávacími inštitúciami. Je potvrdením spoločnej cesty strednej a vysokej školy. Cesty, na ktorej odborné vzdelávanie nekončí maturitou, ale môže prirodzene pokračovať ďalej.

A keď potom na chodbe univerzity stretnete svojich bývalých študentov, ktorí vás s úsmevom pozdravia a pokračujú v štúdiu, uvedomíte si jednu jednoduchú vec:

Tá cesta je náročná. Ale prináša ovocie.

A práve preto z nej nechceme uhnúť.

Pretože kvalita sa nezačína znižovaním latky. Kvalita sa začína tým, že mladého človeka naučíme tú latku prekonať.

Začiatok formulára