Blog riaditeľa

Máme za sebou maturitné skúšky, drvivá väčšina študentov ich absolvovala úspešne, no boli aj takí, ktorí prídu ešte aj v septembri – je ich 24, čo predstavuje 14,9 %. Veľa, či málo ? No dosť. Treba sa na to určite pozrieť bližšie.

Mali sme triedy so 100 % úspešnosťou, ale aj menej úspešné. Treba povedať, že 10 % neúspešnosť je na školách, kde sa nepodlieza latka, pomerne bežný jav.

Keď som napísal hneď po skúšaní éčkarov ešte za „horúca“ blog, kde som sa hneval na to, že prečo niektorí študenti nevyužili pomôcky – vlastné referáty - k tomu, aby výsledky boli lepšie, dostal som otázku, či nie je chyba aj v „trénerovi“. Samozrejme analyzujeme a ešte budeme analyzovať všetko, ale pozrime sa na to z porovnávacieho a trochu aj objektívneho nadhľadu. Vo všetkých porovnateľných a merateľných výsledkoch sme ako škola nad priemerom medzi strednými odbornými školami a v niektorých výsledkoch dokonca aj vtedy, keď do porovnania pridáme gymnazistov. To je vizitka „trénerov“.  Platí to napríklad o anglickom jazyku, úrovni B1, kde sa prejavuje fakt, že triedy delíme na skupiny podľa vstupných rozraďovacích testov, na vyšší level a priemer – stredný level a taktiež to, že oproti štátnemu vzdelávaciemu programu sme pridali do každého ročníka hodinu týždenne navyše a do maturitného hodinu odbornej angličtiny k tomu. Na celkových výsledkoch sa to jednoznačne prejavuje pozitívne, ale ani to neznamená automaticky úspech pre každého. A to je už o individuálnych „hráčoch“. Lebo základ úspechu je v individuálnom prístupe a príprave jednotlivca. Škola pripravuje podmienky, ale študent musí chcieť spolupracovať a využívať ich.

Napríklad najlepší percentil nášho študenta je 94,7, čiže presne toľko percent slovenských maturantov bolo horších ako on z anglického jazyka, ale na druhej strane máme aj študenta s percentilom 0,3 zo slovenského jazyka. Lebo študenti sú rôzni, aj vynikajúci, aj lajdáci. Preto je pre školu dôležitý výsledok školy ako celku a tu sme opäť, ako po minulé roky, nad priemerom. Vždy to môže byť lepšie, ale podmienky na prípravu mal v škole každý vytvorené. Maturita je však aj o individuálnom prístupe k príprave a plneniu povinností. Môžeme mať na ňu rôzne názory, môžeme sa baviť o jej formách, ale jedno sa jej uprieť nedá – je to obhájenie svojho vedomostného rozhľadu z daných predmetov pred odbornou komisiou, preukázanie schopnosti zvládnuť väčšie množstvo učiva a vedieť sa v ňom zorientovať a preto je podľa môjho názoru potrebná. A toto hovoria aj vysoké školy a zamestnávatelia. Je to prvá vážna profesná prezentácia. Tu sa odzrkadľuje doterajšia práca študenta a zráta sa celkový výsledok. Mimochodom vysoké školy a zamestnávatelia s ktorými spolupracujeme kvitujú, že neznižujeme latku cieľových požiadaviek.

Na ústnej skúške bolo najviac neúspešných maturantov z odborných predmetov a to tento rok v odbore „E“ – 11 (12,8%). Skúsme sa pozrieť bližšie na to, že prečo. Určite tu platí konštatovanie z môjho predchádzajúceho blogu, že niektorí študenti nevyužili „legálny ťahák“- svoje vlastné referáty, tak ako mohli a mali a to jedine z dôvodu ich lajdáctva. Taktiež ma prekvapila reakcia, že nečakali že čo všetko sa na maturite bude skúšať. To nechápem vôbec, lebo od konca septembra mali študenti k dispozícii všetky sylaby - maturitné zadania, s každou podotázkou. Jediné čo nevedeli, ako sú otázky poskladané dokopy, ktorá téma s ktorou je pod akým číslom. Na výzvy, aby si  sylaby riadne pozreli a ak niečo nevedia sa pýtali, bola odozva nulová.

No treba povedať aj to, že odbory „E“ (ale aj „C“) sú technické odbory a študenti získavajú aj všeobecnú elektrotechnickú kvalifikáciu a jej základy sa kladú v 1. a 2. ročníku, ktoré prebiehalo dištančne. V maturitných témach sú samozrejme aj otázky zo základov elektrotechniky a elektroniky. Hoci snaha o čo najlepšie vyučovanie aj pri dištančnom vzdelávaní z našej strany bola, no nikdy nenahradí klasické prezenčné vyučovanie, najmä v technických odboroch a ako som aj počas karantény písal, tam je individuálny prístup študentov ešte dôležitejší. No a v neposlednom rade, či sa to niekomu páči, alebo nie, nebolo sito. Lebo v čase covidu dať známku 5 bolo vyhlásené za „ťažký hriech“ školy a tak to, čo sa deje najmä, ale nielen, na technických odboroch každý rok, že tí čo na to nemajú, musia odísť na školu, kde sú menšie nároky, jednoducho neprebehlo.

No aby som len nekonštatoval, mienime s tým aj do budúceho školského roka niečo robiť, aby úspešnosť bola vyššia. Začal som rokovania s maturitnými  predmetovými komisiami a budeme sa snažiť, aby sme našli spôsob na dosiahnutie lepších celkových výsledkov. A prvé opatrenie už je na svete.  Na odboroch „E“ zavedieme v budúcom školskom roku vo 4. ročníku predmet Maturitný seminár, kde sa bude poriadne opakovať učivo zo základov elektrotechniky a elektroniky z prvých ročníkov, lebo aj budúci štvrtáci sa učili u nás prvý rok dištančne. Aj rokovanie s ďalšími predmetovými komisiami budú smerovať k zlepšeniu efektívnosti, ale pri dodržaní kvality. Latku a cieľové požiadavky v žiadnom prípade znižovať nebudeme. To nestojí za žiadne percento.

                                                                                                                      Ing. Peter Papík, riaditeľ školy